Všetkých vás srdečne pozdravujeme v novom roku. Keď sme vám poslali poslednú správu, začal sa tábor pre deti (4. - 8. 11.). Celý program sa odohrával na teritóriu nášho Centra. Prázdninovať jesenné „kanikuly“ s nami prišlo vyše 60 detí od 2 do 12 rokov. Podľa pohlavia a vekovej kategórie sa vytvorilo 7 skupín. Program bol perný. Zoznamovacia hra, zoznámenie sa s pravidlami tábora, vyrábanie skupinovej vlajky, každý deň zábavné rozcvičky, prednášky, aktivity v skupinkách, voľný čas na hry (v prípade priaznivého počasia aj na ulici) a hudbu, večerný program vo forme zábavy, dozeranie na hygienu detí (umývali sme im nôžky), rozdávanie vitamínov a čítanie rozprávok. V strede tábora, v stredu, k nám boli pozvané aj deti z iných farností, čiže ich tu bolo okolo 100. Veľmi vyčerpávajúci, ale perfektný týždeň. Vďaka Bohu za každé jedno dieťa.

Ďalšia akcia sa konala 22. - 24. 11. Bola tu duchovná obnova pre ženy, prišlo približne 25 žien. Píše Lenka: Počas duchovnej obnovy pre ženy na tému pokánie a odpustenie som tak viac prežívala to, že najväčšie zázraky sa dejú v ľudskom srdci, keď Boh svojou milosťou vybojuje ten boj a dá silu odpustiť. Iba On môže dať silu ľúbiť napriek všetkému, dáva silu žehnať a nevracať sa späť. V nedeľu na zdieľaní sme mohli počuť skutočne krásne svedectvá. Lámali sa tu i 14 rokov trvajúce neodpustenia, krivdy a zranenia. Ja som týmto naším ženám tak veľmi vďačná, že sú také otvorené a nehanbia sa hovoriť o tom čo prežívajú a čo prežili s Bohom aj cez tento víkend. Pre nás všetkých to bol veľmi obohacujúci čas a bolo to tiež veľkým povzbudením do ďalšej práce tu v Kazachstane. Mne osobne to dáva nádej a silu, a viem, že pre tieto momenty sa tu oplatí byť! Vtedy si poviem: "Hej, je to dobre že som tu", oplatí sa “strácať” seba, čas, možno aj zdravie… pre Božie kráľovstvo. Naozaj. Ohliadnuc sa späť za minulým rokom, vidím, že bol a stále je to ten najpožehnanejší čas v mojom živote. Mám pocit, že sama dávam málo a veľmi veľmi veľmi veľa dostávam. Božia logika je nádherná a nepochopiteľná zároveň :) Chvála Mu! Preto vás chcem povzbudiť, hlavne mužov, aby ste sa nebáli služby na misiách. Viem, chce to trochu odvahy, vykročiť tak vo viere doslova do neznáma, ale nebojte sa, Pán bude stále s vami! Stačí ak máte v srdci Boha a ducha služby a môžeme začať vybavovať víza. :)

Deň po duchovnej obnove sme si ani nestihli oddýchnuť, a už bolo potrebné pripravovať izby a pomáhať celý týždeň v kuchyni. Bol tu „strojiteľský“ kurz, kde boli väčšinou muži (vyše 40) a tiež duchovná obnova pre kňazov a sestry, ktorá prebiehala v poobedňajších hodinách. V adventnom období, sme rozbehli duchovné cvičenia v každodennom živote - duchovnú obnovu, ktorá prebiehala každú nedeľu o 16.00. Prichádzali ľudia rôzneho veku: mládež, aj mamičky. Na každom stretnutí dostávali texty zo Svätého písma na týždeň aj s krátkym komentárom, ktoré im mohli pomôcť tráviť viac času s Bohom aspoň počas tohto obdobia. Po prednáške o. Vlada nasledovalo delenie v skupinkách z predošlého týždňa. 6. - 8. 11. v našom Centre prebiehala duchovná obnova pre mužov, tiež na tému Pokánie a odpustenie. Prišlo o čosi viac mužov ako zvyčajne a mali veľmi požehnaný čas. O. Pavol odišiel na dovolenku na Slovensko. V jeho farnosti, na Balchaši, sa vystriedalo niekoľko kňazov, ktorí ho tam zastupovali. Bol tam aj naši kňazi: o. Vlado Nemec, kaplán z našej farnosti o. Alexander a nakoniec tam bol aj o. Vlado Dzurenda. Medzitým všetkým mala sestra Alma narodeniny. Kúpili sme pre ňu niekoľko lístkov do divadla, aby mohla pozvať svojich známych a my sme sa pridali. Takže sme sa boli už aj kultúrne vyžiť. Dobre to počas toho všetkého zhonu padlo. Po komplikáciách sa nakoniec podarilo nášmu laickému misionárovi Peťovi dostať šťastne naspäť na Slovensko. Sme vďační za jeho požehnanú službu v našom tíme v tomto prostredí Kazachstanu. Modlíme sa, aby sa našli ďalší odvážni muži, ktorí by obetovali kus svojho života pre Božie kráľovstvo.

V našom Centre bol 28. - 31. 12. 2013 detský tábor, ktorý zorganizovali sestry Eucharistky i s našou pomocou. Prišlo okolo 25 detí. Čakali sme ich viac, ale pravdu povediac, takto sme mali pokojnejšiu atmosféru a lepšie sa nám pracovalo. Témou tábora bola rodina, keďže nasledujúce obdobie to bude v Cirkvi prioritná téma. Okrem toho sú mnohé rodiny v Kazachstane neúplné a mnohé deti vyrastajú bez otcov a niekedy aj bez mamy. Veríme, že spoločenstvo cirkvi ako rodiny a Božia láska môžu deťom doplniť, čo sa im nedostáva doma. Veľa sa rozprávalo o rodine, deti si vyrábali aj vianočné dekorácie - Betlehem z rôznych látok a stojan na sviečku či držiak na servítku.

V nedeľu 29. 12., na sviatok Svätej rodiny, slúžil sv. omšu otec biskup Januš Kaleta. Po nej sme do Centra pozvali farníkov na program. Premietali sa fotografie z akcií z uplynulého roka, deti aj dospelí sa zabávali pri súťažiach a vystúpeniach. Na druhý deň sme zobrali deti na Fiodorovku. Otcovia Mariáni prichystali pestrý program, na ktorý prišli aj deti z iných farností. Skladal sa zo spevov, tancov, štafiet, guľovačky, kreslenia, vyrábania si holuba v klietke, a tiež aj jazdenia na poníkovi, z čoho mali deti asi najväčšiu radosť. Na Silvestra sme s deťmi upratali Centrum a čo najrýchlejšie, ako to bolo možné, sme opustili naše obydlie a hurá za oddychom. Teda za Novým rokom. Otcovia Vladovia, Lenka a ja sme cestovali do Moloďožnovo k otcovi Valérymu. Pôvodne sme sa chceli aj korčuľovať, ale z klziska nás poslali preč, že ešte nie je dokončený ľad. Tak sme si pospali.:) Potom nasledovala noc hier, modlitba chvál a spánok. Na druhý deň sme po chutnom obede cestovali do Kučeka, ktorý je asi na pol ceste z Malaďožneho do Karagandy, kde otec Vlado Dzurenda slúžil svätú omšu. (Väčšinu správy pripravila pre vás Lucia). Ďakujeme Vám za modlitbovú aj materiálnu pomoc misiám v Kazachstane. Nech Vás Pán za to bohato odmení misijný tím v Karagande
PS: Stále hľadáme aspoň na 1 rok odvážneho muža do nášho tímu.