Kostol Klaňania sa troch kráľov vo Važci

Rímskokatolícky kostol vo Važci, ktorý je kultúrnou pamiatkou, bol pôvodne postavený koncom  13. storočia ako gotický a zasvätený bol sv. Antonovi Pustovníkovi. V roku 1738 bol barokovo upravený a v roku 1910 bol prestavaný úplne.

Z pôvodne jednoloďovej gotickej stavby s rovným zakončením presbytéria sa zachovalo obvodové murivo, lomené okno na východnej strane presbytéria, ktoré je v súčasnosti čiastočne zamurované a časť pôvodného krovu. Gotický portál vedie z lode do pristavenej sakristie – súčasnej spovednice a pochádza údajne z bývalého šoldovského kostola. Preniesli ho v  roku 1738.

Presbytérium je zaklenuté krížovou hrebienkovou klenbou a loď korýtkovou klenbou. Hlavná loď má plochý strop, ozdobený maľbou sv. Antona Pustovníka od Jozefa Osvalda. Hladká fasáda kostola má na južnej strane polkruhovo zakončené barokové okná. Veža je členená lizénovým rámom, ktorý má pri streche zuborez.

Hlavný oltár troch kráľov – súčasné patrocínium chrámu a farnosti je neskorobarokový z poslednej tretiny 18. storočia, polychrómovaná drevorezba. Na vrchole oltára je malý baldachýn s obrazom Boha Otca. Roku 1925 ho prerezal a premaľoval maliar Ján Hála.

Dva bočné oltáre  Panny Márie a sv. Jozefa s bohatými akantovými rozvilinami a esovitými stuhami sú polychrómované drevorezby z polovice 18. storočia. Kazateľnica s postavami evanjelistov na parapete a krstiteľnica s karyatídnou postavou kľačiaceho anjela sú rokokové polychrómované drevorezby z druhej polovice 18. storočia.

Empora je baroková  polychrómovaná drevorezba z polovice 18. storočia. Skriňa v sakristii je neskorobaroková stolárska práca z roku 1740. Zvon je liaty, neskorogotický z 15. storočia.

Súčasný interiér kostola – menza, ambóna, sedes a stoličky pre miništrantov - je dielom Ing. Arch. Martina Bišťana z Ružomberka. Kostol bol takto zariadený v septembri roku 2002.