Janko Silan v duchovných dimenziách kultúry
Spišská Kapitula 21. 11. 2014

Duchovný odkaz Janka Silana do našich dní

Mojou úlohou je priblížiť vám duchovný odkaz kňaza a básnika Janka Silana. Na jeho duchovné prežívanie vplývalo všetko, čo sme mohli počuť aj na tejto vedeckej konferencii z jeho osobného a rodinného života aj literárnej tvorby. Vo farnosti Važec, počas Kultúrneho roka Janka Silana, sme každý mesiac prežívali stretnutia priateľov a obdivovateľov tohto človeka, ešte žijúcich farníkov aj príbuzných. Priblížili sme sa k mnohým pohľadom na jeho osobnosť. Teraz však cez toto všetko poďme vnímať a chápať. Poďme čítať v jeho duši. Aspoň zopár riadkov z básne jeho života, zapísanej v dejinách jeho pozemskej púte medzi nami.

Kňaz - básnik
Zo životopisu Jána Ďurku vieme, že od mladosti zápasil sám so sebou. Či už išlo o neľahké rodinné pomery, alebo jeho slabý zrak, ťažkú spoločenskú a politickú situáciu, alebo jeho osobnosť, povahu a ľudskú stránku, Janko žil s Bohom. Svoj každodenný život, svoje myšlienky, radosti aj bolesti prežíval s Tým, koho najviac miloval a komu slúžil.  Pán, Darca darov mu dal okrem schopnosti poeticky ospievať život aj nedoceniteľný dar kňazstva. Každý, kto sa stretol alebo stretne s básnikom Silanom, musí rešpektovať a prijať fakt, že bol kňazom. Kňazom a umelcom. Ale najprv kňazom, až potom básnikom. Hoci by sme sa pozerali na jeho tvorbu aj z iných uhlov, nedá sa nevidieť prepojenie jeho tvorby s vierou a dušou kňaza. A je historicky podloženým faktom, že mnoho kňazov vo svetovej aj v našej slovenskej literatúre rozvíjalo umelecký talent poézie alebo prózy, hudby, či iné rozmanité formy umenia. Sú to dary Ducha Svätého, v ktorých sa Boh oslávil a ešte oslávi. A tu by som vyslovil prvý odkaz Janka Silana: Neuhášajme Ducha umenia, používajme ho s vďakou na skrášlenie seba i sveta. Buďme kultúrni napriek všetkému, čo sa nás dotýka v našej dobe a spoločnosti. Byť kresťanom, byť kňazom značí byť aj kultúrnym človekom. Chcem povzbudiť všetky talenty na tejto pôde kňazského seminára, bohoslovcov a kňazov, aby vnímali duchovnú krásu a písali. Pretože čo je napísané, to má možnosť prežiť veky. A hoci sa zdá, že doba je povrchná a plytká, žime kultúrne, duchovne! Len tak správne zažijeme a zároveň odovzdáme hodnoty Božieho kráľovstva.

Piráti krásy
Už vieme, prečo piráti. Vieme, prečo sa venovali kráse. Objavovali ju všade okolo seba aj v sebe. Stálo to za to. Oni to vedeli a žili pre krásu života. Dnes sa k nim vraciame s úctou a úžitkom. Hoci vtedy to boli mladí bohoslovci a spolu ako skupina pirátov krásy tvorili práve počas štúdií v kapitulskom seminári, boli úžasní v tom, že sa s tým podelili. Nežili pre seba, hoci sa o básnikoch a iných umelcoch hovorí, že „majú svoj svet“.
Schelling, Kováč, Silan, Šprinc a Oliva, mená posádky na pirátskej lodi literatúry a kultúry vo vodách Katolíckej moderny. Nemali vyplávať, nemali rozprávať. Ale napriek všetkému vyplávali, veď boli pirátmi. Nik im to nemohol zakázať. Ani bieda či vojna, ani komunizmus.
Boli si blízki preto, že okrem kňazstva a priateľstva v každom z nich bola túžba objavovať krásu napriek sychravosti doby či temnote človeka. Pirát je ten, čo si berie, aj keď sa nepýta, či môže. V slobode ducha brázdi oceány života a zastaví sa kde chce a kedy chce. Pirát krásy však neubližuje. Jeho poslanie je totiž ukradnúť človeka z nenávisti a plytkosti. Vytrhnúť poklady duše z rúk ideológií, nevraživosti či politickej servilnosti. Pašovať a „prisievať“ semienka pravdy, lásky a kultúry na prísne strážené polia náboženského uniformizmu či chladného politického formalizmu. Kričať tam, kde panuje neprávosť, kde sa ľudská pýcha stavia nad lásku a ľudskosť.
Tu je aj naše miesto. V tom by sa mal nájsť každý kresťan.
Ďalším odkazom zo života Janka Silana je určite duchovno-ľudský boj za pravdu, dobro a krásu. Byť pohotový a schopný odpovedať na duchovné a morálne požiadavky spoločnosti. Nebáť sa hovoriť pravdu nahlas aj tým, ktorí nás spoločensky prevyšujú, no duchovne to o nich vždy neplatí. Taký bol spišský kňaz a básnik Janko Silan. Delil sa so svojím prežívaním so spolubratmi, ale aj s veriacimi a neveriacimi či priateľmi. Dvere na važeckej fare neboli zatvorené pre nikoho, kto mal dobré srdce a úprimný úmysel žiť kultúrne. Napriek opustenosti, ktorú opísal vo svojom prozaickom diele Dom opustenosti, to bol človek, ktorý spájal ľudí, vytváral miesto pre dobrú spoločnosť, šíril kultúrnosť. Mali by sme sa vrátiť k podobnému prežívaniu. Nachádzať cesty a kráčať za duchovným bohatstvom národa a človeka v ňom. Tým objaviť seba, svoju dôstojnosť i poslanie. Zdá sa, že byť pirátom krásy je poslanie pre dnešnú dobu. V tomto boli Silan a jeho priatelia nadčasoví. Ideologický súboj dobra a zla v akejkoľvek forme totiž trvá neustále a duchovné hodnoty potrebujeme stále nanovo objavovať.

Rekviem za priateľov

V tieto dni uzrela svetlo sveta nová Silanova kniha. Básnická zbierka Rekviem za priateľov, ktorú zostavil posledný žijúci zo skupiny pirátov krásy – prekladateľ a kňaz Ján Kováč. A ako vznikla?
Myšlienka usporiadať Kultúrny rok Janka Silana vznikla na važeckej fare počas stretnutí kňazov pôsobiacich vo farnostiach Hybe, Východná a Važec. Spolu so mnou sú tu aj dnes prítomní moji priatelia Mgr. Ľubomír Hajdučík a Mgr. Stanislav Misál. Im vďačím za priateľstvo, pomoc a zároveň ideu Kultúrneho roka Janka Silana vo Važci a v diecéze. Keď sme uvažovali o tom,  ako prežiť básnikovo jubileum, čo podniknúť vo farnosti a čo ponúknuť Spišskej diecéze, stáli sme pri sebe ako kňazi, ktorým záleží na kultúre a kňazských osobnostiach, ktoré účinkovali aj v našich farnostiach, bývali a žili na našich farách. Zanedlho sme vytvorili prípravnú skupinu osláv jubilea Janka Silana, ktorej členmi sa stali Ing. Ján Goč, Dr. Edita Príhodová a Mgr. Marek Uličný. Po písomnej žiadosti o vyhlásenie Kultúrneho roka Janka Silana zaslanej na Biskupský úrad v Spišskej Kapitule pribudol do našej skupiny aj generálny vikár Mons. Anton Tyrol, ktorý nám poskytol stanovisko biskupa Mons. Sečku, že dovoľuje vyhlásiť Kultúrny rok Janka Silana vo farnosti Važec od 24. 11. 2013 do 24. 11. 2014. V pravidelných mesačných intervaloch sme vo Važci organizovali Večery Janka Silana, na ktoré boli vždy pozvaní významní hostia z duchovného a literárneho života. Do osláv sme sa snažili zapojiť kultúrnu obec v Spišskej diecéze aj na Slovensku. Po napísaní informačných listov a emailov o Kultúrnom roku Janka Silana, zaslaných na Biskupský úrad, Katolícku univerzitu v Ružomberku, Diecézny katechetický úrad, do redakcie Katolíckych novín a iných médií, ako aj po osobných návštevách farností a osobností kultúrneho života, sa Janko Silan začal spomínať na celom Slovensku. Aj to, že sme účastníkmi tejto konferencie, je plodom práce tejto prípravnej skupiny, ktorá mala chuť tvoriť a oživiť kultúru, ktorú priniesol svojím dielom kňaz a básnik Janko Silan.
Pri jednej z takých návštev vo farnosti Poprad sme sa dostali k úžasnému kultúrnemu dedičstvu, ktoré dekanovi ThDr. Antonovi Opartymu, PhD. zanechal posledný zo žijúcich pirátov, jeho priateľ a farár vo Východnej Ján Kováč. Bola to spomínaná Silanova básnická zbierka Rekviem za priateľov. Po objavení tejto pozostalosti stál pred nami jasný cieľ vydať túto zbierku pri príležitosti osláv jubilea Janka Silana v novembri 2014. A teraz vám s vďakou a potešením predstavujem knihu, ktorá nesie priliehavý názov Rekviem za priateľov, pretože Silan mal veľa priateľov, s láskou na nich spomínal a pre mnohých písal svoje básne. Táto kniha je pre nás všetkých, priateľov Janka Silana.

Veď čím by bol básnik pre svet bez možnosti deliť sa o seba s inými a darovať tým umenie svetu? Zabudnutým hlasom doby, ktorý nik nepočul. Tu je ďalší moment básnikovho života, ponúkaný pre dnešnú dobu. Deliť sa o seba s inými, podporovať sa v šírení kultúrnych hodnôt, pomáhať si prežívať míľniky života, vytvárať priateľstvá.
Aj taký bol Janko Silan a napriek svojmu zrakovému hendikepu mal jasné názory a pozitívne vplýval na ľudí vo svojom okolí. Tí, ktorí sa stali hosťami na važeckej fare, neboli len zapálení pre umenie, ale hľadali aj oporu a životné postoje, ktoré Silan ponúkal.
Spomínajme, ďakujme a slávme to spoločne!

Mgr. Cyril Hamrák
Správca farnosti Važec