Sviatoť krstu
Pokyny pre rodičov a krstných rodičov
Náuky sa konajú v kancelárii farského úradu podľa dohody s kňazom.
Pri prihlasovaní dieťaťa na krst rodičia predložia rodný list dieťaťa a potvrdenie o cirkevnom sobáši.
Krstní rodičia predložia svedectvo o krste.
Podľa Kódexu kánonického práva musí krstný rodič spĺňať:
- aby dovŕšil šestnásty rok života
- aby bol katolík, ktorý už prijal sviatosť birmovania a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať
- nesmie byť postihnutý nijakým kánonickým trestom, nesmie byť rozvedený, nesobášený v kostole, nesmie žiť vo voľnom zväzku (ako druh a družka) ...;
- aby nebol otcom alebo matkou krstenca
- pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu (porov.kán.874)
K sviatosti zmierenia pristúpia rodičia a krstní rodičia v priebehu týždňa.
Vysluhovanie sviatosti krstu
Farský Kostol klaňania sa troch kráľov vo Važci
Ako deň krstu je stanovená nedeľa. Krstí sa počas sv. omše o 10.00 hod. alebo po sv. omši o 11.00 hod., v osobitných prípadoch je krst možné udeliť aj podľa dohody.
SVIATOSŤ BIRMOVANIA
ČO SÚ TURÍCE?
Turíce – Pentekostes majú svoj pôvod v židovskom národe. V knihe Levitikus sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ (Nm 28,26). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút.
Kresťanská cirkev pretvorila tento deň na slávnosť „založenia cirkvi“, pretože v tento deň, teda na prvé kresťanské Turíce, na 50. deň po kresťanskej Veľkej noci bol zoslaný Duch Svätý. Kresťanské Turíce – darovanie Ducha so sprievodnými znakmi: vetrom a ohňom sa situuje do predĺženej línie starozákonných teofánii. Je tu dvojnásobný zázrak: apoštoli zvelebujú Boha rôznymi jazykmi, čo znamená všeobecné povolanie do Cirkvi, lebo títo poslucháči pochádzajú z najrozličnejších krajín (Sk 2,5-11). Ďalej je to vyliatie Ducha, napĺňa sa proroctvo: V posledných časoch bude Duch daný všetkým (Joel 3,1-5; Ez 36,27). Predchodca ohlási prítomnosť toho čo má krstiť Duchom Svätým (Mk 1,8). Ježiš týmto potvrdil predpovede prorokov: „Vy budete pokrstení Duchom Svätým o niekoľko dní“ (Sk 1,5). Turíce sú plnosťou Paschy. Rozdelenie, ktoré sa stalo v Babeli (Gn 11,1-9), nachádza tu svoj protiklad a svoj koniec.
Sviatosť birmovania má byť osobnými Turícami pre každého kresťana, kedy prijme Ducha Svätého.
KTO JE DUCH SVÄTÝ?
Je mnoho nesprávnych názorov na totožnosť Svätého Ducha. Niektorí vnímajú Svätého Ducha ako mystickú silu. Iní chápu Svätého Ducha ako neosobnú moc, ktorú Boh dáva k dispozícii nasledovníkom Krista. Čo hovorí Biblia o totožnosti Svätého Ducha? Jednoducho povedané – Biblia hovorí, že Svätý Duch je Boh. Biblia tiež hovorí, že Svätý Duch je Osoba, Bytosť s myslením a vôľou.
Čím je duša pre telo, tým je Duch Svätý pre kresťana. On je vnútornou hybnou silou jeho života. Ani to, že dýchame, kráčame, žijeme, si väčšinou neuvedomujeme, je v nás „dych života“, povedané biblicky. Podobne aj to, že sa modlíme, že nám napadnú myšlienky dobra, že sa v nás zrodí túžba zriecť sa pohodlia a niekomu pomôcť, je prejavom tichej, ale účinnej prítomnosti Ducha Svätého v nás. Keď sa modlíme, to on sa modlí v nás, dokonca aj keď je naša myseľ sústredená na iné veci. On sa prihovára Bohu nevysloviteľnými vzdychmi a volá Abba, Otče. Duchovný život znamená vedome spojiť svoje myšlienky, city, svoju vôľu s pôsobením Ducha Svätého v nás. Je to niečo ako tanec: my sa hýbeme, celí sa doň vkladáme, no rytmus nám udáva hudba. V duchovnom živote je to plne naše konanie, zapájame náš rozum a vôľu, ale vnútorný rytmus udáva Duch Svätý.
ČÍM NÁS CHCE OBDAROVAŤ DUCH SVÄTÝ?
Dar múdrosti: Duch Svätý nám pomáha, aby sme v Bohu videli najvyššie dobro a svoje šťastie. Človek, ktorý nemá alebo nepoužíva dar múdrosti, často zamieňa stvorenie so Stvoriteľom, svoj cieľ vidí v stvorených veciach a od nich očakáva blaženosť. Človek, ktorý má a používa dar múdrosti, posudzuje všetko spod zorného uhla večnosti a jasne chápe, že aj zlé veci v živote (neúspech, utrpenie atď.), ak ich znášame z lásky k Bohu, nám môžu poslúžiť pre budúce šťastie v nebi.
Dar rozumu: ním chápeme zmysel života a vieme rozoznať dobro od zla. Otvára nám pravý zmysel Svätého písma a liturgických obradov. Umožňuje nám pochopiť kto je Ježiš a čo pre nás urobil. Dar rozumu spôsobuje, že aj tí najjednoduchší ľudia (dokonca i deti) dokážu chápať Božie pravdy.
Dar rady: pomáha nám nájsť správne riešenie svojich i cudzích problémov. Často stojíme pred dilemou ako sa rozhodnúť. Vďaka daru rady, ktorý nám udeľuje Duch Svätý nemusíme ľutovať svoje rozhodnutia.
Dar sily: pomáha nám žiť podľa našej viery aj napriek ťažkostiam. Umožňuje nám hrdinské činy. Dáva nám odvahu postaviť sa zoči-voči našim nepriateľom a nepriateľom Boha.
Dar poznania (vedomosti): pomocou tohoto daru hľadáme a prijímame pravdu. Tento dar viac pôsobí na srdce než na rozum. Ním poznávame (zakusujeme) Božiu lásku, presviedčame sa o nej. Človek, obdarený darom poznania má osobitnú schopnosť poznávať a konať, čo slúži na Božiu slávu, na spásu seba i blížneho.
Dar nábožnosti: nám pomáha žiť v priateľstve s Pánom Bohom. Vzbudzuje v nás túžbu po modlitbe ako aj úctu a dôveru k Bohu.
Dar bázne voči Bohu: nás vedie k tomu, aby sme pokorne a s úctou prijímali Božiu vôľu. Vďaka tomuto daru si dokážeme uvedomiť ohavnosť hriechu ako aj Boží majestát. Máme strach z toho, že by sme sa mohli od Boha navždy odlúčiť.
Sviatoť oltárna
Príprava na prvé sväté prijímanie sa v našej farnosti koná každý rok a trvá počas trvania školského roka od septembra do mája. Pozostáva zo školskej katechézy, ktorej sa zúčastňujú deti tretieho ročníka základnej školy vo Važci. Okrem vyučovania sa deti stretávajú každý piatok v Diecéznom centre Premeny na farskú katechézu venovanú príslušným témam z Katechizmu Katolíckej cirkvi. Po stretnutí nasleduje svätá omša, ktorá završuje týždennú formáciu.
Spolu so svojimi rodičmi sú deti pozvané na nedeľné sväté omše a podujatia, ktoré pripravujeme počas celého školského roka.
Z úradných dokumentov dieťaťa potrebujeme svedectvo o krste, ale len vtedy, ak bolo pokrstené v inej farnosti.
Sviatosť zmierenia
V našej farnosti vysluhujeme sviatosť zmierenia nasledovne:
- Farský Kostol klaňania sa troch kráľov (kaplnka sv. Františka Assiského v Diecéznom centre v zimnom období)
- Každý deň pol hodiny pred sv. omšou.
Pomazanie chorých
Kňaz navštevuje prihlásených chorých v domácnosti pravidelne pred prvým piatkom v mesiaci.
V prípade potreby je možné kňaza ku chorému pozvať kedykoľvek a to osobne na farskom úrade alebo telefonicky na tel. čísle 0911/ 111 201 alebo 044/529 4130.
Sviatosť manželstva
Predmanželská príprava snúbencov
Prosíme snúbencov, ktorí sa rozhodli uzavrieť sviatostné manželstvo v našej farnosti, o splnenie týchto požiadaviek:
Ešte pred prihlásením na farskom úrade sa prihlásia na štátnej matrike, kde predložia požadované doklady a na farský úrad prídu s vypísanou štátnou zápisnicou minimálne tri mesiace pred termínom uzavretia manželstva.
V prípade, že snúbenci neprijali sviatosť krstu v našej farnosti, vyžiadajú si vo farnosti svojho krstu KRSTNÝ LIST.
Ak už boli snúbenci civilne sobášení, prinesú namiesto štátnej zápisnice potvrdenie o uzavretí civilného manželstva.
V prípade, že jeden zo snúbencov je vdovec/vdova, prinesie so sebou doklad o smrti manžela/manželky.
Ak ide o snúbencov, ktorých predchádzajúce manželstvo uznal cirkevný súd za neplatné, prinesú so sebou aj rozsudok cirkevného súdu.
V prípade, že ide o snúbencov, ktorých predchádzajúce rozvedené civilné manželstvo možno podľa cirkevného práva považovať za neplatné, prinesú so sebou aj rozsudok štátneho súdu.
Ak ani jeden zo snúbencov nemá trvalé bydlisko v našej farnosti, všetky administratívne náležitosti snúbenci vybavia vo farnosti trvalého bydliska jedného zo snúbencov.
Po príchode na farský úrad sa spíše cirkevná sobášna zápisnica a dohodne sa termín sobáša. Snúbenci sú povinní absolvovať predmanželskú prípravu, ktorá v našej farnosti prebieha podľa nižšie uvedeného programu. Účasť na náukách si dajú potvrdiť prednášateľom. Prosíme snúbencov, aby pred uzavretím manželstva pristúpili k sviatosti zmierenia. Žiadame snúbencov, aby manželstvo neuzatvárali v piatok a v pôstnom a v adventnom období.
Snúbenci sú pred uzavretím sviatosti manželstva povinní absolvovať tieto náuky:
- Základné modlitby a sviatosti, Vierouka
- Manželstvo a spiritualita v manželstva, Desatoro
- Sobášne obrady
Kresťanský pohreb
- Pozostalí po nebohom musia nahlásiť termín pohrebu, ktorý im určia pohrebné služby, osobne na farskom úrade najneskôr deň vopred.
- K vybaveniu je potrebné priniesť matričným úradom potvrdenú kópiu listu o prehliadke mŕtveho. Zosnulý musí byť pokrstený katolík, ktorý pred smrťou formálne nevystúpil z Katolíckej Cirkvi alebo neodmietol Cirkevný pohreb.
- V našej farnosti pochovávame po dohode s pohrebnými službami každý deň okrem soboty a nedele.
POHREBNÉ OBRADY
Každého človeka bez výnimky čaká neodvratný údel smrti. Smrť je pre všetkých veľké tajomstvo. Je prechodom z času do večnosti. Pripravenosť na smrť je našou najväčšou zodpovednosťou. Preto dbáme o to, aby sme boli stále zjednotení s Kristom a mali čisté svedomie. Kto by zomrel v ťažkom hriechu, je naveky zatratený. Hoci je smrť spojená s bolesťou a útrapami, pozeráme na ňu s nádejou. Po dočasnom odlúčení sa telo s dušou
opäť spoja. To bude naše zmŕtvychvstanie. Mŕtve telo človeka máme v posvätnej úcte.Veď bolo chrámom Ducha Svätého. Bolo posvätené jeho prítomnosťou a je určené na vzkriesenie. Túto istú nádej v budúce vzkriesenie vyjadruje aj kresťanský spôsob pochovávania našich zosnulých. Pochovávanie do zeme znázorňuje siatie zrna do pôdy. Ako zrno vzklíči, tak aj telo raz vstane pri vzkriesení.LITURGIA
Liturgia pohrebu je zostavená tak, aby zvýrazňovala kresťanskú nádej, ale aj prejav milosrdnej lásky voči zosnulému. Má sa podľa možnosti sláviť so svätou omšou. Tak sa plnšie zvýrazňuje spätosť tajomstva ľudskej smrti a kresťanskej nádeje s veľkonočným tajomstvom – s Kristovou smrťou a zmŕtvychvstaním. Riadny kresťanský pohreb sa slávi
len vtedy, keď zosnulý žil primeraným kresťanským životom. Účasťou na pohrebe uskutočňujeme nádej na vzkriesenie a prejavujeme milosrdnú lásku zosnulému a jeho príbuzným. Cintorín je posvätné miesto posledného odpočinku zosnulých. Tu čakajú na svoje vzkriesenie a oslávenie. Vieru v budúce vzkriesenie vyznávame aj starosťou o hroby zosnulých a návštevami cintorína, kde sa modlíme za nich.
