Osobnosti

Janko Silan

Vlastným menom Ján Ďurka. Narodil sa 24. novembra 1914 v obci Sila pri Nitre. Gymnázium ukončil v Nitre (1928 – 1936). Potom študoval teológiu v Spišskej Kapitule (1936 – 1941), kde našiel vyspelé intelektuálne prostredie i spolužiakov básnikov, s ktorými vytvoril skupinu piráti krásy (s Paľom Ušákom-Olivom, s Mikulášom Šprincom a inými). Pôsobil ako kaplán v Ždiari s filiálkou v Javorine (1941 – 1945), neskôr v Liptovskom Hrádku (1945 – 1949). V rokoch 1946 – 1949 sa venoval aj redaktorskej práci v časopise a vydavateľstve Verbum. Od roku 1949 bol správcom farnosti vo Važci, kde 16. mája 1984 aj zomrel.

O autorovi

"Vôbec nebol z bezproblematických. Dosť ho tiesnil ten seminár, všetky jeho kúty-priestory, celý jeho režim. Tak ho bolo možno charakterizovať, a to nielen pre seminár, ale pre celý život: sloboda bola jeho náruživosťou. Bol by sa opájal slobodou, životným elementom. Tiesnilo ho každé viazanie - veď koľkoráz sa proti nemu búril. Búril sa proti ústavnému poriadku. Búril sa proti skúškam. Pod dôstojnosť mu bolo, aby dostal na učenie lekcie, odtiaľ-potiaľ, aby tam pred komisiou stál, odpovedal na otázky ako žiačik a aby bol známkami klasifikovaný. Divili sme sa, že mu chýba elementárny zmysel pre také elementárne veci, ako je vnútorná disciplína, ako je vôbec poriadok, ordo... Plný rozporov bol tento mladý bohoslovec. Ako sa ustáli - a či sa vôbec raz vekom ustáli? V komunite seminára bol básnikom. Všetci to uznávali a vážili si ho. Ale on sa priečil proti tomu, napríklad, keď rektor (vtedy dr. Ferenčík) ho zavše molestoval, aby zložil príležitostnú báseň, keď sa chystala dajaká oslava."

Ladislav Hanus

"...lyrický prúd vyžarovaný jednak sentimentom a jednak ostrým duchovným zrením, nevtieravou a presvedčivou múdrosťou so silným prízvukom osobného zážitku..."

Jozef Kútnik Šmálov

"Obrovským duchovným úsilím, v sústredenej meditácii, vzniká Silanova absolútna poézia, spev duše, ktorá cíti, «čo a aká je vo svojom vnútri oným temným nevyjadriteľným spôsobom, ktorý jej ukáže tajomstvo jej bytia ako tajomstvo, bez toho, aby sa odhalila» (Steinová). A nechýba v nej ani scientia crucis alebo theologia crucis, po ktorej duša dychtí ako po najvyššej odmene."

Milan Hamada

"Žil skromne, chudobne. Ako katolícky kňaz tridsaťpäť rokov dvíhal svoje slabé oči k veži važeckého kostolíka, no aj k tatranským končiarom a k slovenskému nebu. Bol naozajstným sluhom Slova. Božieho i básnického. Tu s láskou, rodnou sestrou pokory, slúžil Bohu i človeku. Jeho pokora si však uvedomovala, z akých prameňov pila. Duša vedela o pravom svetle; vedela v ňom prijímať aj bolesť. Ako závdavok, ako prameň duchovnej radosti. Básnikova pokora nebola z rodu malých. Hrdosť pokory. To je, nazdávam sa, Janko Silan."

Michal Chuda

"V Piesňach z Javoriny je Silan básnikom komunikujúcim, žijúcim a trpiacim s rastlinným a živočíšnym svetom. Príroda je mu dôverným partnerom, ktorému «vylieva zvyšky svojho citu» a s ktorým spieva vďačný chválospev Bohu - «za to, že prišlo žiť a mrieť». Vedomie spolupatričnosti s ňou spôsobuje, že jej bolesť a úzkosť prenikajú aj básnika. Prírodu vníma ako zásobáreň citu, krásy, ako obnovovateľku ľudských zmyslov, síl i zmyslu, liečiteľku, darkyňu duševného pokoja, ako dobro, láskavosť, lásku, absolútno, ideál ľudského bytia. Príroda ako absolútno je súčasne nevýslovné, ticho. Silanovu lyriku možno postihnúť kľúčovým autorovým oxymorom - hlas ticha. Mlčanlivý spev prírodného ticha, rastu, kvitnutia je aj ideál lyrického spevu, po akom básnik túži."

Ján Zambor

"Základné ladenie Piesní z Javoriny a Piesní zo Ždiaru a vlastne celej Silanovej tvorby je hymnické. V týchto súvislostiach je dôležité, že žánru hymnu sa venoval aj ako prekladateľ - roku 1943 vydal dva knižné zväzky prekladov latinských kresťanských hymnov od rozličných autorov Hymny 1 a Hymny 2. V Silanovej poézii sa popri hymne či hymnickosti k slovu dostáva aj elégia či elegickosť, ktoré sú spojené v žalme, čo zasa odkazuje na (s hymnami napokon úzko späté) žalmické žánrové východisko. Spojeniu hymnickosti a elegickosti zodpovedá u Silana oxymorická jednota radosti a utrpenia, viažuca sa na kresťanskú paradigmu jeho tvorby."

 

 

Krst